Hádky nemusia byť koniec

Dni sa skracujú a ochladzujú. Je čoraz sychravejšie a spolu s teplotou často v tomto období klesá aj naša nálada. Sme unavenejší, skleslejší, no pracovného stresu a tlaku neubúda. Frustráciu si často nesieme domov, nemáme na partnera/ku večer náladu, energiu alebo, keď sa to v nás nazbiera, vybuchneme aj za drobnosť.

Dnešnou témou Dobroporadne budú práve konflikty vo vzťahoch. Spoločnosťou vnímané ako znak, že vzťah nefunguje. Nepríjemné, stresujúce, vyžadujúce energiu a kapacitu pre argumentovanie a zároveň zvládanie silných emócii. Menej pozornosti však venujeme druhej strane mince - ako konflikty dokážu vyčistiť vzduch, uľaviť emóciám a stanoviť nové hranice. 

Hlavný rozdiel je v tom, ako konflikt prebieha.¹

O čom sa rozprávame. Či pomenujeme svoje pocity a potreby alebo kritizujeme a útočíme.
Či kričíme a nadávame alebo spomalíme a premyslíme si odpoveď.
Či uzavrieme problém riešením alebo tresneme dvermi.
V skratke - či konflikt prebieha konštruktívne alebo deštruktívne.²

Bez konfliktov nie je vzťah. Neexistuje človek, s ktorým by sme boli úplne a dokonale kompatibilní - a pravdepodobne by to pre nás bolo aj nudné. No napriek tomu, naše nastavenie, keď ide o vzťahové konflikty je a priori skôr negatívne. Prečo to tak je?

Na začiatok, to, ako o konfliktoch premýšľaš závisí od toho, aké konflikty si doteraz zažil/a.³ Ako si ich zvládal/la, nakoľko boli ohrozujúce. A zároveň od toho, čomu veríš o sebe. Na jednej strane je naše nastavenie mysle a názory, na druhej strane podvedomé vzorce z detstva a očakávania spoločnosti, ktoré sme si zvnútornili.

Ženy boli často vychovávané s implicitnými posolstvami:

Naplň najprv potreby ostatných. V prvom rade rob druhých šťastnými, spokojnými. 

Tvoje potreby nie sú až tak dôležité, aby si sa za ne mala postaviť. 

Je to sebecké, ne-ženské byť asertívna, hnevať sa, priamo si vypýtať, čo potrebuješ alebo dať najavo diskomfort. 

Preto aj tvoje dospelé ja môže vnímať konflikt ako niečo stresujúce a vyčerpávajúce, len krajnú možnosť, keď sa vo mne nahromadí toľko emócii, že vybuchnem. 

Muži v našej spoločnosti sú vychovávaní zvyčajne asertívnejšie a dominantnejšie - hlavne sa nevzdať, vydržať, bojovať. Problémom však môže byť, ak nedokážu prijať kompromis alebo hľadať spoločnú cestu. Zároveň často chýba vhľad do emócii - “tvrdosť”, ktorú sa staršia generácia snaží mužom vštepiť spôsobí, že niekedy nedokážu komunikovať svoje pocity, potreby. Prípadne si ich ani neuvedomujú. 

Samozrejme, mnoho prípadov sa vymyká stereotypom alebo sa nachádza niekde medzi. Každý sme si prešli svojou vlastnou jedinečnou cestou, ktorá nás formovala. Vytvorili sme si vlastné šablóny a obranné reakcie, ktoré môžu pomáhať, ale aj škodiť. Nie je cieľom “zvaliť všetko na detstvo” alebo na rodové stereotypy vo výchove. Iba si uvedomiť, porozumieť a možno konfrontovať niektoré očakávania spoločnosti či nevedomé presvedčenia, ktoré nám už nepomáhajú.

Neznamená to, že sa nehádajú (to ani nie je našim cieľom) - kľúčové je, ako s nezhodami narábajú. Konštruktívne zvládanie konfliktu, vďaka schopnosti komunikovať empaticky, s ohľadom na pocity druhej strany, a zároveň vďaka schopnosti efektívne riešiť problémy, je spojené s vyššou blízkosťou aj spokojnosťou.

Je normálne, že neradi premýšľame nad nepríjemnými situáciami a náročnými emóciami. Zraniteľnosť môže bolieť. Snažíme sa pred tým chrániť. Ignorujeme však signály, ktoré nám prinesú dôležité informácie, ak sa pri nich na chvíľku zastavíme. Napríklad hnev ukazuje, kde boli naše hranice prekročené. Frustrácia naznačuje, že naše rezervy sa míňajú a potreby sú nenaplnené. A ide aj o celkovú mieru stresu - podráždenosť je často vyššia, ak sme hladní, unavení alebo nedostatočne ocenení okolím. 

Vedomé premýšľanie a reflektovanie je pre náš mozog namáhavé. Jednoduchšie je “urobiť to, čo vždy”, zareagovať inštinktívne. Ale spomalenie a zvedomenie našich vzorcov nám otvára dvere nielen k lepšiemu spoznaniu samých seba ale aj k zmene, ktorá vedie k lepším vzťahom. Stojí to za to. Radi by sme ťa preto teraz vyzvali, nielen k prečítaniu našej poradne, ale aj k aktívnemu zamysleniu sa alebo zapísaniu si nasledujúcich krokov.

1. Aký je tvoj vzťah ku konfliktom? Si typ, čo sa im skôr vyhýba, pretože v tebe vzbudzujú úzkosť a stres? Alebo si človek, čo dokáže vybuchnúť pomerne často a je mu to ľúto? 

2. Ako zvyčajne v konfliktoch reaguješ a čo cítiš v tele? Skús si sám/a pre seba nastaviť “stopku” - určiť si signál, že si príliš preťažený/á alebo zaplaveý/á emóciami na pokračovanie v konflikte. Čo môžeš v tej chvíli partnerovi povedať, prípadne čo ti pomáha sa upokojiť?

3. Zamysli sa, ako by ste mohli s partnerom/kou viac využiť konštruktívne zvládanie konfliktu. Čo môžeš nabudúce spraviť, čo ukáže tvoju empatiu? Ako môžeš nabudúce k situácii pristúpiť, aby ste sa namiesto vzájomného obviňovania zamerali na vyriešenie konkrétneho problému, ktorému čelíte? Možno sú pod jeho povrchom vzťahové potreby, ktoré dlhodobo nie sú naplnené. 

Ak máš čas čo i len na jednu otázku, dopraj si pre seba pár minút na zamyslenie. 

Nemusíš byť na to sám/a. K téme konfliktov vo vzťahu máme pre teba tipmi nabitý webinár “Ako sa hádať, aby vzťah vydržal.” Psychologička Eva Vavráková a neurovedkyňa Jana Bašnáková ti ukážu, že hádky nemusia len zraňovať. Môžu byť aj cestou k blízkemu a zdravému partnerskému vzťahu.

Webinár prebehne online, cez Zoom v stredu 12.11.2025 o 18:00. Je pre všetkých členov Dobrobytia - ak patríš k nám, určite si uchmatni miesto TU. A ak máš záujem ale nemáš členstvo, pozri si našu ponuku TU - už od 9.90€ môžeš tento mesiac získať nielen webinár, ale aj celý obsah Dobrobytia.

Zdroje:

1. https://www.scielo.br/j/paideia/a/mHRqVNWf7bd5gkKZGwm743F/?lang=en

2. https://doi.org/10.1016/j.copsyc.2016.04.017 

3. https://doi.org/10.1111/1467-8721.01215

 4. https://link.springer.com/article/10.1007/s12671-020-01449-9