Prečo sa potrebujeme naučiť nerobiť nič?
Jul 14, 2025Ahoj a vitaj,
Dúfame, že si užívaš príjemné letné dni plné slniečka. Že nechávaš prácu v práci, že si oddýchneš na dovolenke, že zvoľňuješ tempo… Ale ak to pre teba nie je také jednoduché, čítaj ďalej. V dnešnej Dobroporadni sa zameriame na začarovaný kruh odkladania odpočinku - a čo s tým.
Celý týždeň sa naháňaš, odškrtávaš úlohy, prepisuješ si termíny v kalendári, odkladáš oddych na „potom“. A keď konečne príde chvíľa voľna – sobotné ráno, prázdna hodina popoludní – namiesto pohody ťa zaleje zvláštny nepokoj. Akoby ticho okolo teba začal zosilňovať vnútorný tlak, že by si predsa mal/a niečo urobiť, niečo plánovať, na niečo sa pripraviť.
Nie je to náhoda. Mnohí z nás boli od malička vedení k tomu, že hodnota človeka sa meria tým, koľko stihne a aký výkon podá. Oddych bol povolený len ako odmena – a často aj tá bola sprevádzaná výčitkami. Možno si ešte pamätáš vety ako „Najprv práca, potom zábava“ alebo „Kým tu sedíš, mohol by si…“ Psychológovia hovoria o zvnútornenom perfekcionizme, ktorý v nás postupne vytvára predstavu, že len neustála činnosť nás robí dostatočnými a hodnými uznania¹.
Napriek tomu je regenerácia pre naše telo aj myseľ základnou potrebou. Nie je luxusom ani slabosťou. Výskumy ukazujú, že chronické potláčanie oddychu zvyšuje riziko úzkosti, vyhorenia a rôznych zdravotných problémov. Pre mnohých ľudí je paradoxne ťažšie naučiť sa odpočívať než pracovať. Náš nervový systém je tak dlho naladený na pohotovosť, že keď sa pokúsime zastaviť, cítime prázdno, ktoré nás zneistí.
Taliansky jazyk má krásny výraz, ktorý tento stav prirodzene opisuje: dolce far niente – sladké ničnerobenie. V tejto tradícii je oddych niečím, čo nepotrebuje ospravedlnenie ani praktický cieľ. Nie je to nečinnosť z lenivosti, ale schopnosť jednoducho byť, bez agendy a bez viny. Sedieť na terase s kávou. Pozerať sa na pomalé tiene popoludnia. Vnímať, že život nemusí byť neustále výkonom.
Keď som sa prvýkrát stretla s týmto pojmom, uvedomila som si, aký vzdialený je našej kultúre, kde sa takmer všetko musí dať premeniť na výsledok, produkt, dôkaz o "správne" využitom čase. V dolce far niente nie je cieľom produktivita, ale vnútorný pokoj a návrat k vlastnej podstate.
V neurovede sa tento stav spája s aktiváciou tzv. default mode network – sieť oblastí v mozgu, ktorá pracuje práve vtedy, keď „nič nerobíme“. Práve ona umožňuje nášmu vedomiu spracovať všetky zážitky, reflektovať vzťahy a prichádzať nové myšlienky.⁴
Možno sa pýtaš, ako si vôbec dovoliť oddych bez výčitiek, keď si celé roky zvyknutý/á dokazovať si svoju hodnotu prácou. Nie je to o veľkých zmenách, skôr o malých rozhodnutiach, ktoré postupne pretvoria tvoj vzťah k sebe.
-
Skús začať tým, že si každý deň vyhradíš krátku chvíľu, keď nebudeš robiť nič, čo by sa dalo označiť za užitočné. Možno len sadneš na balkón a budeš vnímať vôňu vzduchu. Možno sa započúvaš do ticha, ktoré si doteraz nechcel/a pustiť bližšie.
-
Ak sa ozve vnútorný kritik (a on sa pravdepodobne ozve) všimni si ho a skús ho len pomenovať ako hlas, ktorý ti sa ti snaží nahovoriť, že len zaneprázdnený človek má hodnotu. Nezabúdaj, že tento hlas nie je tvoja podstata.
-
Potom si pripomeň, že si nemusíš nič dokazovať. Že aj v chvíľach, keď nerobíš vôbec nič, máš rovnakú cenu. Že si zaslúžiš odpočinok bez trestu a bez nutnosti ospravedlniť ho niekomu – ani sebe.
V skutočnosti práve schopnosť oddychu bez výčitiek odlišuje krátkodobú výkonnosť od dlhodobej psychickej odolnosti. Len človek, ktorý sa dokáže vedome zastaviť, dokáže neskôr ísť naplno, keď na tom naozaj záleží.⁵
Možno bude chvíľu trvať, kým si na dolce far niente zvykneš. Možno sa spočiatku budeš cítiť nesvoj/a, akoby ti niečo chýbalo. Ale práve v týchto chvíľach – keď nič nerobíš, nikam sa neponáhľaš a nikomu sa nemusíš ospravedlňovať – sa začína ozajstná obnova. Niekedy je najväčšia odvaha v tom, že si dovolíš len tak byť.
A možno si potom jedného dňa uvedomíš, že sladké ničnerobenie nie je len pekná fráza z cudzích krajín. Je to schopnosť, ktorú sme všetci na chvíľu zabudli. A ktorú sa oplatí znovu objaviť – pre pokoj, ktorý ti nikto nemôže dať zvonka, len ty.
Nauč sa pracovať s vnútorným kritikom a oddýchnuť si bez výčitiek vďaka masterclass s psychologičkou Pavlou Elischerovou TU!
Zdroje:
1. https://psycnet.apa.org/ doiLanding?doi=10.1037/10458- 001
2. https://hbr.org/2016/11/ beating-burnout
3. https://klinger. socialpsychology.org/ publications
4. https://doi.org/10.1146/ annurev-neuro-071013-014030
5. https://pmc.ncbi.nlm.nih. gov/articles/PMC11366226/?