
Ako sa navzájom počúvať?
Mar 17, 2025Ahoj a vitaj,
Radi ťa opäť vidíme! Skús si na chvíľku dať s nami prestávku od ruchu života a povinností a zahĺb sa do dnešnej témy rozhovorov a počúvania. Prečo, hoci komunikujeme čoraz viac, sa nedokážeme počúvať a porozumieť si navzájom?
Počúvame každý deň. Budík, rádio, rodinu, kamarátov, kolegov, pokladníčku v potravinách, hudbu, správy v televízii, neustále počúvame náš vnútorný hlas, naše myšlienky… Počúvame toľko, že si občas nič iné neželáme, len chvíľku ticha. A napriek toľkému neustálemu počúvaniu vznikajú nedorozumenia, konflikty, hádky.
Schopnosť počúvania s porozumením totiž nezískame úplne automaticky. Koľkokrát za posledný týždeň si sa pristihol/la, že počas počúvania premýšľaš nad inými vecami? Koľkokrát si niekoho prerušil/a a vyhŕkol/la nejakú vlastnú myšlienku? Alebo počas počúvania otvoril/a sociálne siete na telefóne, pozeral/a televíziu, alebo jednoducho nevenoval/a plnú pozornosť rozhovoru?
Skúsme si to predstaviť z opačnej perspektívy:
Radšej to necháš tak. Uzavrieš sa do seba. A vzdialenosti medzi nami narastajú.
Keď je počúvanie len jednou činnosťou pri multitaskingu, v skutočnosti nevenujeme pozornosť viacerým veciam naraz. Čo sa z pohľadu neurobiológie deje, je rapídne striedanie zamerania pozornosti. Telefón - rozhovor - telefón - rozhovor - sú to zlomky sekundy, vedome ich ani neregistrujeme. Toto prepínanie nám však míňa energiu, obmedzuje kapacitu. Prepočujeme začiatok či koniec vety, neporozumieme komplexnejšiemu obsahu, nevieme dostatočne vnímať drobné signály reči tela.
Vieme to však zmeniť a začať si budovať pevné vzťahy rozhovormi, ktorým venujeme svoju plnú pozornosť. Počúvajme aktívne, empaticky, so zvedavosťou. Nevadí, že s prezentovaným názorom nesúhlasíš, použil/a by si iné riešenie, či sa nevieš úplne stotožniť s emočným prežívaním druhej osoby. Naša plná pozornosť je pevným základom, na ktorom môžme ďalej budovať. Sami vieme, aké očividné je, keď nás niekto poriadne nepočúva.
Ak máš problém s pozornosťou pri počúvaní a nevieš sa zbaviť rozptýlení, či dotieravých myšlienok, máme niekoľko tipov:
-
Pri hlbokých rozhovoroch odlož telefón (alebo iné obrazovky). Ideálne si nastav na chvíľku tichý režim. Ak práve niečo robíš, láskavo druhému vysvetli, že hneď ako činnosť dokončíš, vieš rozhovoru venovať plnú pozornosť.
-
Ak ti myšlienky ubiehajú preč, prvým dôležitým krokom je uvedomiť si, že sa to deje a jemne presunúť pozornosť naspäť do prítomnosti. S cvikom sa táto schopnosť bude zlepšovať, nemusíš sa báť. Dobrým trikom je aj opakovanie toho, čo ti druhý hovorí, svojim “vnútorným hlasom” v mysli.
-
Neprerušuj druhého - hoci sa ti bude veľmi, veľmi chcieť. Najmä, ak sa tvoj blízky potrebuje vyrozprávať, pomôže mu, ak si vypočuješ celý príbeh. Skákanie do reči môže vyvolať frustráciu a zmenu smeru rozhovoru.
-
Predtým než vychrlíš navrhované riešenia a vlastné skúsenosti, spýtaj sa druhého, čo by v danej chvíli potreboval. Občas je to naozaj rada, ako vyriešiť problém. Občas však niekto naopak potrebuje iba vypočuť. Objať. Cítiť, že sa má o koho oprieť. Alebo dokonca môže potrebovať rozptýlenie, zmenu.
-
Ak si nie si istý/á, či dobre rozumieš situácii, reflektuj späť, ako tomu rozumieš a pýtaj sa. Najmä, ak bol vzťah doteraz plný nedorozumení a konfliktov, je dôležité dať druhému najavo, že máme záujem rozumieť jeho perspektíve a jeho pocitom.
Nikdy nevieš, kam ťa aktívne empatické počúvanie môže priviesť. Aké krásne a zaujímavé a dlhé rozhovory môžu vzniknúť. Ako si to budú tvoje deti, kamaráti, či kolegovia vážiť. Aké nové nápady vzniknú, čo sa nové dozvieš.
Ako záverečné zamyslenie by som sa ešte rada opýtala - nakoľko empaticky počúvaš sám/ sama seba? Zastavíš sa, nepremýšľaš nad minulosťou či budúcnosťou, nerozptyľuješ sa telefónom, ale chvíľku venuješ pozornosť sebe - svojmu telu, pocitom, potrebám. Prítomnosti. Drobnostiam. Veciam, čo by možno inak ušli tvojej pozornosti. Vzťah so sebou je predsa len ten najdlhší, ktorý v živote máš.
Viac sa empatickému počúvaniu a širšej téme emočnej inteligencie venujeme TU v kurze: Ako pracovať s emóciami?
Zdroje:
1. https://pmc.ncbi.nlm.nih. gov/articles/PMC2921311/
2. https://pubmed.ncbi.nlm. nih.gov/36240542/
3. https://pubmed.ncbi.nlm. nih.gov/14675803/