Ako súvisí zraniteľnosť s odolnosťou?

Ahoj a vitaj,

Čo ti prvé napadne, keď sa povie slovo zraniteľnosť?

Možno je to ukazovanie tvojich emócií...

Možno je to otvorenosť k ľuďom...

Úprimnosť...

Autenticita...

Alebo Brené Brown, ktorá tento pojem preslávila.

Stavím sa, že slovo, ktoré ti určite nenapadlo je odolnosť.

Odolnosť? Nie je to presný opak zraniteľnosti?

Vo všeobecnosti si odolného človeka predstavujeme ako niekoho, kto všetko ustojí. Nič s ním nezamáva. Nevidíme na ňom stres, hnev, frustráciu, smútok, úzkosť ani vyčerpanie. Odolnosť si predstavujeme ako dokonalosť - niečo, čo chceme dosiahnuť, ale niekde vzadu v mysli vieme, že táto predstava je absolútne nereálna.

Je však človek v tejto predstave odolný, alebo mu len na danej veci nezáleží? Je odolný alebo sa len naučil udržať si masku, ktorú zo seba strhne hneď, ako príde domov? Je odolný, alebo len tak veľmi traumatizovaný, že potláča svoje emócie do štádia, kedy sa racionálne presvedčí, že necíti nič? Alebo sa hanbí za svoje slabosti a radšej ich skryje namiesto toho, aby na sebe pracoval?

Odolnosť si predstavujeme ako nezraniteľnosť a korene tejto predstavy siahajú hlboko do našich presvedčení.

Koľkokrát si v detstve počul/a “Neplač!”, keď ťa niečo rozcítilo? Ako často ti hovorili “Upokoj sa!” alebo “Prestaň!”, keď ťa niečo nahnevalo? Koľkokrát si počul/a, že “Neboj sa”, keď si mal/a z niečoho veľkú úzkosť? Tieto frázy nie sú samé o sebe zlé a pravdepodobne ľudia, ktorí ti ich opakovali, nimi nechceli nijako ublížiť. Čo nás ale odmalička učia, je popierať svoje emócie. Pretože byť silný znamená necítiť, byť ako socha z kameňa, ktorá všetko zvládne. V skutočnosti je kamenná socha tvrdá, no môže byť krehká - pri páde sa rozpadne na márne kúsky.

Skutočná odolnosť neznamená, že človek nikdy nie je zranený, alebo že nikdy nezažíva ťažké emócie. Práve naopak, odolnosť je schopnosť zotaviť sa z rán, byť flexibilný/á voči zmenám. Byť odolný znamená byť schopný/á prispôsobiť sa. To dokážeme len ak sme pružní, keď sa vieme meniť.

Aký je teda vzťah medzi zraniteľnosťou a odolnosťou?

Namiesto protikladov (“zraniteľnosť verzus odolnosť”) je to skôr partnerstvo (“zraniteľnosť a odolnosť”). Ako pár v sebe skrývajú obrovskú silu – zraniteľnosť nám umožňuje otvorene sa postaviť k ťažkým situáciám a odolnosť nás podporuje v tom, aby sme cez ne prešli, poučili sa a zosilneli.

1. Zraniteľnosť je zdrojom odolnosti. Tým, že si dovolíme byť zraniteľní, prijímame realitu toho, čo nás bolí alebo trápi. Otvorene čeliť svojim slabým stránkam, zraneniam a bolestiam je prvým krokom k tomu, aby sme našli spôsoby, ako sa s realitou vyrovnať.

2. Odolnosť rastie cez skúsenosť so zraniteľnosťou. Učíme sa, že sa opakovane stretávame so svojou zraniteľnosťou a učíme sa s ňou zaobchádzať. Každá životná výzva, ktorá nás postaví do situácie, kde sa cítime zraniteľní, nám poskytuje príležitosť naučiť sa nové stratégie zvládania stresu, zvýšiť svoju emocionálnu inteligenciu, naučiť sa nové zručnosti a vytvoriť si lepší vzťah k sebe a druhým.

3. Zraniteľnosť otvára priestor pre hlboké vzťahy. Odolnosť je nielen o prekonávaní ťažkostí samostatne, ale aj o schopnosti hľadať podporu u druhých a zdieľať s nimi svoje slabosti. Keď sme zraniteľní, vzbudzujeme v druhých empatickú reakciu. Získame podporu, ktorú v danom momente potrebujeme.

Zraniteľnosť nám otvára dvere skúšať nové veci a prijať naše slabosti. Blízke vzťahy sú záchrannou sieťou, ktorá nás podrží v stavoch núdze. A rast nastane, keď sa obzrieme späť a uvedomíme si, akú dlhú cestu sme prešli. Od potláčania a popierania k sebaprijatiu a zvedavému objavovaniu, obklopení priateľmi a známymi.

Nie je toto krajšia predstava odolného človeka? 😉

Získaj ďalšie cenné informácie na tému psychická odolnosť a rozvíjaj sa.